Spotreba rýb na Slovensku je najvyššia za posledných 10 rokov. Ktoré druhy u nás vedú?

Slováci v rokoch 2017 a 2018 skonzumovali najviac rybieho mäsa za poslednú dekádu. Zo sladkovodných rýb pritom vedú kapor a pstruh, z morských sú na prvých priečkach údená makrela a losos. O spotrebe rýb a ich kvalite u nás a v Európe hovorí Ing. Ján Sukovský z odboru živočíšnej výroby Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Slováci konzumujú najviac rýb za posledných 10 rokov

Spotreba rýb v rokoch 2017 a 2018 na Slovensku dosiahla úroveň 5,5 kg na osobu a rok, čo predstavuje najvyšší údaj za posledných 10 rokov a rovná sa približne spotrebe hovädzieho mäsa. Avšak len necelý kilogram pripadá na sladkovodné druhy a zhruba 0,35 kg na osobu ročne je pokrytých úlovkami rekreačných rybárov. Odporúčaná dávka konzumácie rybieho mäsa pritom predstavuje 17 kg na obyvateľa a rok.

Zo sladkovodných rýb je na Slovensku na prvom mieste v spotrebe kapor, hneď za ním nasleduje pstruh. Slováci tiež obľubujú šťuku, zubáča, sumca, amura a sivoňa. Medzi ďalšie sladkovodné druhy rýb, ktoré má spotrebiteľ možnosť ochutnať, patria sumček africký, ostriež, úhor, karas a tolstolobik pestrý. Z morských rýb sú najpopulárnejšie losos, makrela, sleď, rôzne druhy tresky a tuniakovité ryby. Zo spracovaných morských rýb je to údená makrela a losos, z marinovaných najmä sleď. Zo sladkovodných druhov spotrebitelia nakupujú hlavne živé ryby a ryby chladené, z morských sú to prevažne mrazené filety, mrazené ryby, filé, a hotové mrazené rybacie polotovary.

V  EÚ vedie Portugalsko. Ročne priemerný Portugalčan skonzumuje 55,9 kg rýb

Spotreba rýb a morských plodov sa za posledných päťdesiat rokov zdvojnásobila, čo má za následok drastické znižovanie ich populácie v moriach a oceánoch. Na celosvetovej úrovni konzumácia rýb a morských plodov každoročne narastá a dopyt po rybej bielkovine sa zvyšuje. Podľa dostupných údajov Európskej komisie, priemerná spotreba rýb v EÚ na obyvateľa a rok v roku 2015 dosiahla 25,1 kg. Najväčšou spotrebou rýb v EÚ sa môžu pochváliť Portugalčania, ktorí ročne skonzumujú 55,9 kg na obyvateľa, nasledujú Španieli so spotrebou 45,2 kg, a Francúzi s 33,9 kg. Z vnútrozemských krajín sú v spotrebe rýb na tom najlepšie Luxemburčania, ktorí ročne skonzumujú 32 kg rýb, nasledujú Rakúšania so spotrebou 13,2 kg. Slováci sú tak v konzumácii rýb stále na chvoste EÚ.

Ako rozoznáte čerstvé a kvalitné rybie mäso?

Pri výbere rýb by sa mal spotrebiteľ orientovať viac na lokálnu produkciu, ktorá vie zaručiť hlavne čerstvosť, čo je v prípade sladkovodných druhov veľmi dôležitý faktor. Navyše v rámci produkcie zanecháva len veľmi malú uhlíkovú stopu v porovnaní s morskými rybami, ktoré sú na náš stôl prepravované z rôznych svetadielov.

Spotrebiteľ by si mal tiež uvedomiť, že kúpou lokálnej produkcie podporuje rozvoj miestneho regiónu a zamestnanosť v tejto oblasti. Rybie mäso svojím zložením spĺňa požiadavky na racionálnu výživu, je ľahko stráviteľné, a preto je vhodné na diétne stravovanie. Pri čerstvých sladkovodných rybách sa málokedy stretneme s ich glazovaním.

Pri spracovaní morských rýb sa často používa glazúra, ktorá spôsobuje to, že sa pri rozmrazení z mäsa uvoľňuje viac vody.

Pri týchto výrobkoch vlastne zbytočne platíme za pridanú slanú vodu. Pri tepelnom spracovaní takejto ryby je kvalita mäsa značne ovplyvnená obsahom soli. Obsah glazúry sa v nich pohybuje od 10 % – 40 %. Z fyziologického hľadiska rybie mäso, v porovnaní s mäsom veľkých hospodárskych zvierat, neobsahuje šľachy a väzivo, a tým je oveľa stráviteľnejšie. Tiež obsahuje hlavne vitamíny A a D a celý rad mikroprvkov. Ďalšou výhodou je ľahká a rýchla tepelná úprava.

Na čo si dať pri kúpe rýb pozor?

Ryby strácajú na kvalite aj mrazením, a to najrýchlejšie spomedzi všetkých mias. Z pohľadu spotrebiteľa si preto pri kúpe čerstvých produktov treba všímať hlavne oči, žiabre a celkovú typickú rybaciu vôňu. Oči čerstvých rýb sú vypuklé a číre, žiabre sýto červené. Ak je ryba staršia, oči sú zakalené a farba žiabier je do hneda, takéto kusy tiež sprevádza nepríjemný zápach.   

Aký je priamy prínos rybnikárstva pre krajinu?

Rybníky, malé vodné nádrže a rybochovné zariadenia plnia v krajine okrem produkčnej aj mimoprodukčné funkcie. Sem patria hlavne:

  • akumulácia vody v krajine
  • retencia vody v krajine (protipovodňová ochrana)
  • rekreačná funkcia
  • zlepšovanie kvality povrchových vôd
  • podpora biodiverzity

Viac informácií nájdete na webe projektu Zrodené v EÚ – http://www.zrodene.eu.

O projekte Zrodené v EÚ:

„Zrodené v EÚ“ je informačným a edukačným projektom Agrárnej komory ČR na podporu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. Cieľom projektu je informovať širokú verejnosť o kvalite produkcie potravín v štátoch Európskej únie. Projekt Zrodené v EÚ zahŕňa 5 hlavných kategórií potravín: mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky, ovocie a zelenina, oleje, a v neposlednom rade vína. Komunikačné aktivity sú zamerané na českých a slovenských spotrebiteľov. V rámci programu sú plánované reklamy v televízii, tlači, na internete, sociálnych sieťach, ďalej účasť na veľtrhu Zem živiteľka, vzdelávacie výlety na farmy pre stredné školy, a informačné akcie priamo na školách. Projekt zo 70 % finančne podporila Európska únia.