Rakovina prsníka. O tejto chorobe počula asi každá z nás, no o prevencii sa v spoločnosti hovorí len veľmi málo. Možno z podceňovania alebo dokonca nevnímania toho, čo sa nás bytostne netýka. My si však myslíme, že je dôležité hovoriť o témach, ako je rakovina, boj proti nej, prevencia, ale najmä o ženskom zdraví, ktoré je krehkejšie, ako sa zdá. Pri príležitosti ružového októbra, mesiaca boja proti rakovine prsníka, si pre vás pripravila pár riadkov naša kolegyňa Erika. Veríme, že sa nepíšu ľahko, pretože si sama rakovinou prsníka prešla. V prvom rade by sme jej chceli poďakovať, že nabrala odvahu porozprávať nám svoj príbeh. Obzvlášť sme vďačné, že sa Erika angažuje v boji proti rakovine a možno aj týmito pár riadkami pomôže v šírení osvety o ženskom zdraví a prevencii proti rakovine.

Spomínaš si na obdobie, keď si zistila, že máš rakovinu prsníka? Aký to bol pocit?

Žiaľ, je to dátum, na ktorý nikdy v živote nezabudnem – 8. marec – Medzinárodný deň žien. Zdalo sa mi to také ironické – prsia, ako symbol ženy, sa mi z jedného dňa na druhý stali nepriateľom. Úplný šok a kolaps, po čase prijatie a zmierenie sa so situáciou.

Ako na to reagovalo tvoje okolie?

Moji najbližší a dobrí priatelia boli samozrejme tiež v šoku, ale rýchlo museli smútok zo seba striasť, aby ma vedeli podporovať, za čo im budem navždy vďačná. Každý deň bol pri mne niekto, aby som nebola sama, vždy bolo navarené a poupratované. Musela som vyjsť s pravdou na povrch a oznámiť to svojmu okoliu, nakoľko som vizážistka a kvôli diagnóze a následnej liečbe som musela zrušiť všetky termíny na rok 2021.

Kde si hľadala podporu, keď ti bolo najhoršie?

Vraví sa, že človek musí prísť až na absolútne dno, aby sa vedel opäť odraziť a vyplávať na breh. To sa stalo aj mne. No a keď som už bola z najhoršieho vonku, hľadala som oporu vo viere. Myslím, že najhoršie, čo môže človek v tejto situácii urobiť, je to, že obviňuje Boha z toho, čo sa mu stalo. Vytvorila som si aj blog na instagrame Acobudeteraz? a zverila som sa tam so všetkými obavami a bolesťou, ktorú som aktuálne prežívala. Mala som pocit, že mi to celkom pomáha, až do chvíle, kým som nezačala sledovať aj ja pacientky s rovnakou diagnózou. Všimla som si, že to môjmu duševnému stavu nerobí dobre, a tak som sa rozhodla svoju IG stránku suspendovať. Neskôr som našla v Národnom onkologickom ústave výbornú psychologičku, ktorá mi veľmi pomohla a v mnohých prípadoch aj poradila.

Ako výrazne ovplyvnila rakovina prsníka tvoj život?

Úplne. Už nič nie je také ako predtým. Myslím, že najhoršie bolo pochopiť práve tú skutočnosť, že desať minút pred vyslovením diagnózy som bola aj ja ako každý iný zdravý človek, a zrazu mám rakovinu a začnem boj o svoj život s touto zákernou chorobou.

Máš pocit, že ti toto obdobie aj niečo prinieslo do života, napr. chuť do života?

Keď sa na to pozerám už teraz retrospektívne, samozrejme, že áno. Byť s rodinou a tráviť čas s dcérou sa pre mňa stali prioritou číslo jeden. Konečne som si splnila veľký cestovateľský sen a v júni som prešla pútnickú cestu El Camino z Porta do Santiaga bicyklom. Za posledný polrok sme s rodinou navštívili Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Turecko a pevne dúfam, že máme ešte kopec cestovateľských a iných plánov pred sebou. Ale predsa len najdôležitejšie veci sú tie, ktoré sa nedajú kúpiť. Tešiť sa z dažďa, zo slnka, farbám jesene a spevu vtákov. Užívať si život a zažiť lásku, byť tak trochu blázon. Pozrieť sa do zrkadla každé ráno a povedať si – dnes som zas za bohyňu, no čo už!?

Nájdu sa ľudia, ktorí práve teraz prežívajú niečo podobné. Vedela by si im poradiť, ako majú nastaviť svoju myseľ, aby bolo toto obdobie pre nich ľahšie? Kde by mali hľadať pomoc?

Nie je to ľahké, každému pomáha niečo iné. Po tom, keď búrka prejde a trocha sa vyjasní, treba nájsť niečo, čo ich privedie na iné myšlienky. Byť s najbližšími, prechádzky v prírode, káva s najlepšou kamarátkou, čítanie napínavých kníh… a samozrejme občas sa dobre vyplakať.

Chcela by si odkázať niečo svojmu starému ja, keď si ešte nevedela, že ťa čaká takáto skúška?

Pred desiatimi rokmi mi bola zistená endometrióza, odvtedy som chodila pravidelne na prehliadky doma aj v zahraničí. Veľa som o chorobe čítala a snažila som sa eliminovať možné dopady tejto choroby. Ani vo sne by mi nenapadlo, že problém nebudem mať s pohlavnými orgánmi, ale s prsníkom. Možno by som si odkázala častejšie samovyšetrovanie, aby som lepšie poznala svoje prsia.

Dá sa podľa teba nejako rakovine prsníka predchádzať?

Jedine pravidelnými prehliadkami a samovyšetrovaním raz mesačne po menštruácii. Je dôležité vedieť, že tie ženy, ktoré si prešli hormonálnou liečbou, brali antikoncepciu alebo prešli umelým oplodnením, musia prehliadky absolvovať 2x ročne. Mnohé ženy – medzi nimi aj ja, majú rakovinu prsníka geneticky vrodenú, a tým sa automaticky zvyšuje možnosť výskytu choroby. Ja som sa všetky tieto informácie dozvedela až po diagnóze, ešte stále totiž nie je dostatočná osveta. Pritom veková hranica tých žien, ktorým bola zistená rakovina prsníka, sa stále znižuje.

Čo by ste poradili iným ženám, ktoré sa obávajú rakoviny alebo s ňou tiež práve zápasia?

Aby sa nebáli, a aby vydržali. Aby si našli to, čo ich aj v ťažkej situácii rozveselí a naplní. Držím palce, nech všetko dopadne na výbornú.

Ďakujeme Erika, že si sa s nami podelila o svoj príbeh, aj keď to nebolo ľahké. Dnes je rakovina prsníka jednou z najčastejších foriem rakoviny u žien, a preto vás milé čitateľky prosíme, aby ste si uvedomili vážnosť tejto choroby, a ak cítite niečo zvláštne, ak sa vám niečo nezdá, neberte to na ľahkú váhu. Nezabúdajte chodiť na pravidelné prehliadky, sonografiu prsníkov a dajte sa skontrolovať lekárom.

Prečítajte si ďalší zaujímavý rozhovor o darovaní oblečenia a Zerowaste so Zuzkou Sidorovou.